Stopom do Salzburgu

Autor: Lenka Jombíková | 11.6.2015 o 22:14 | (upravené 12.6.2015 o 8:26) Karma článku: 3,57 | Prečítané:  580x

Cestovať stopom nie je len dobrodružstvo, budovanie odolnosti a posúvanie hraníc únosnosti, sebadôvery a dôvery vo vášho „spolupáchateľa“, stopovanie v sebe nesie filozofiu - dostať sa zadarmo v podstate kamkoľvek.

Zadarmo aj za akýchkoľvek podmienok. Ekonomické.

Stopu som nikdy nevenovala pozornosť, kým som nespoznala jedného hippiesáka - teraz už môjho frajera, ktorý prestopoval pol života a pol Európy a počas leta som s ním stopom prešla x kilometrov po Slovensku aj ja. Nechala som sa iba viesť, pozorovala som, dôverovala, rozprávala, a užívala si niečo nové. :) Pozn. Sama stopom nechodím. Bezpečnosť.

Stopovať po Slovensku je úplne iná pesnička ako v zahraničí. O tom - potom, možno niekedy nabudúce. V skratke - free spôsob dopravy z A do B.

Moja prvá „ozajstnejšia" low-cost, ak chcete nízkorozpočtová, zahraničná cesta bola do Salzburgu.

Nedočkavosť spôsobila, že sme sa na stop vybrali v stredu poobede - cca 17:00 vyrážame z BA s utopickou predstavou, že ešte v ten večer otvoríme fľašu domáceho s kamošmi žijúcimi pri Salzburgu, ktorú sme niesli v ruksaku. Niesol frajer, ja som mala zaplnený batoh oblečením a náhradnými plátenkami :) Pozn. Baliť sa treba ÚSPORNE a EFEKTÍVNE.

Na pumpu pri Viedeň nás hodila známa, sociálne siete sú vážna vec, vždy sa nájde ktosi, kto náhodne ide vaším smerom. 

Poučenie do budúcnosti znie - odtiaľto smerom ďalej do Rakúska v čase podvečera - nestopovať. 70% áut išlo naspäť na Bratislavu a s tabuľkou SALZBURG sme pri zvyšných 30% nepochodili. Väčšine vodičom nedôjde, že aj keď nejdú až do vašej finálnej destinácie, aj zvezenie sa bližšie k cieľu pomôže. Nevadí, pri väčšom šťastí sa dá chytiť aj "priamy spoj". V ten večer sme ho nemali; po dvoch hodinách stopu, keď sa začalo zvečerievať, počet áut na pumpe sa začal výrazne redukovať, a ja už som kvôli zime mala na sebe dve bundy a aj náhradné ponožky navlečené na pôvodných, sme skonštatovali, že sa vraciame do BA, prespíme u sestry a vyrážame ráno. Vesmír má rád rýchlosť - treba sa rýchlo rozhodovať a hneď konať. Otočili sme tabuľku na nápis BA a nastalo okamžité nastupovanie do prvého okoloidúceho auta. Všetci Slováci totiž šli smer Viedeň - BA. Z práce. Pohoda. Varíme večeru u frajerovej sestry v Petržalke a vyrážame teda ráno.

Je cca 9:30. Stop od Incheby bol v priebehu 10tich minút chytený. Zastavil nám Kurd. Frajer ma posadil dopredu, lebo veď mám lepšiu angličtinu; „tak rozprávaj“. Dotyčný vedel anglicky naozaj dobre, takže sme zistili zaujímavé veci ohľadom uvedenej etnickej skupiny, ako sa mu žije vo Viedni a podobne. Asi podľa jeho náboženstva mal tendenciu všetko, čo rozprával, smerovať môjmu frajerovi, napriek tomu, že som sedela na mieste spolujazdca ja. Bol sčítaný, milý a zobral nás až do centra Viedne, čo nám až tak nevyhovovalo, ale dostali sme taký výklad o historických budovách a zaujímavých miestach vo Viedni, že neber prehliadku zdarma ako bonus. Zrazu zastavil pred kaderníctvom, že o chvíľu sa vráti a potom nás hodí na nejakú pumpu, odkiaľ určite stopneme. Ako frajer predpokladal - náš Kurd sa vrátil oholený - je to nejaký ich zvyk - ráno sa dať oholiť v kaderníctve, aj keď som sa dočítala, že si holia hlavu a nechávajú narásť dlhú bradu. Nechal nás čakať v jeho drahom BMW (so všetkými jeho vecami, dokladmi a podobne) asi 10 minút. Keď nás vysadil na pumpe (v centre Viedne) podal nám vizitku, ukázal na okno luxusnej budovy, kde sa nachádzala jeho kancelária a povedal: „If you have a problem, just call me.“

Stopovať v centre mesta by sa dalo charakterizovať dvoma slovami: „bez šance“, ale mali sme šťastie a do piatich minút nám zastavili dvaja mladí chalani vyzerajúci idúc ešte zo včerajšej párty, afro na hlave, cigarety v ústach, boli strašne „cool“ dalo by sa povedať, upratali prázdne fľaše zo zadných sedadiel a už sa vezieme. Šofér bol myslím Angličan a vo Viedni študoval filmárčinu, práve pracoval na nejakom projekte, ktorý vraj budeme mať možnosť čoskoro vidieť. Myslím, že nám povedal aj kontakt, kde k nemu prídeme, ale v pamäti ho už nemám, tak snáď sa v blízkej budúcnosti k jeho filmu dostanem. Náhody - neexistujú.

Vysadili nás na pumpe asi 30km za Viedňou, zatiaľ všetko išlo ako po masle. Len škoda, že sme nestopli niekoho na dlhšiu trasu. 100km za nami, necelých 300km pred nami. Vytiahli sme tabuľku Salzburg a tipovali, akým autom pôjdeme. Celý čas som frajera presviedčala, že stopneme Porsche a pri Salzburgu budeme o dve hodiny. No dve hodiny sme nakoniec strávili stopujúc na pumpe. Všetky „pamlsky“ zjedené, začínali sme zo stagnovania jemne nervóznieť. Keď sa objavilo moje spomínané Porsche, vzplanula iskierka nádeje. Keď nás však zazobaný starký s nadhľadom obišiel, rozhodli sme sa vzdialiť od pumpy a dostali sme sa asi o 100m ďalej, kde sa napájal podjazd z opačnej strany diaľnice. Trošku sme pohli vesmírom a o päť minút sme stopli slušného chlapíka, síce nie v Porsche, ale valil si to celkom rýchlo smer Salzburg. Boli už dve hodiny poobede a bola som vyčerpaná, a tak miesto spolujazdca zobral môj frajer. Zaspala som ako dieťa, aj keď na stope sa to...nepatrí.

Keď som sa prebrala na to, že sme zastali a tu sa naša cesta s aktuálnym šoférom končí, ešte napoly v sne som cítila, že sme v cieli. No do Salzburgu nám zostávalo ešte dvesto kilometrov. Myslím, že čas bol už pokročilejší a my už sme naozaj nemali chuť stopovať ďalšie dve hodiny. Taktika obehnúť si stojace autá na pumpe a spytovať sa na ich smer jazdy je tiež spôsobom ako urýchliť dlhé chvíľky čakania. Spýtala som sa Slováka - kamionistu či nejde naším smerom, šiel síce iba po Linz, ale vraj až po polhodinovej pauze. Pochopila som jeho „reči tela“ a poďakovala sa mu za „ochotu“. Stáli sme na parkovisku a rozhliadli sa, koho oslovíme. Aj pri stopovaní je možnosť výberu. Padol nám do oka mladý párik. Čajočke sme ukázali náš smer, ona netušila, kam idú, ale jej muž mal pre nás pozitívnu správu - išli cez Salzburg. Alebo aspoň tým smerom, ako nakoniec vysvitlo.

Cesta s nimi bola pohodová. Obaja boli Rumuni, ale vedeli anglicky veľmi dobre, pretože už štyri roky žijú v Londýne. Ponúkli nás pitím (rozumej čistá voda a kola), cigaretami a čudovali sa, že sme obaja nefajčiari. A takí hippiesáci vraj, si mysleli. Vyzeralo to tak, že sme konečne stopli auto do našej final destination. Keď ich však navigácia po tretíkrát smerovala na Passau a my sme ich predtým neustále presviedčali, že cez Salzburg sa tiež dostanú do Nemecka, museli nás bohužiaľ vysadiť na najbližšej pumpe, kde sa diaľnica delila na smer Salzburg a Passau. Ale boli veľmi milí, aj keď o čajočke, ktorá nechala svoju päťročnú dcéru doma v Rumunsku a ona žije už štyri roky bez nej v Londýne, sme si očným kontaktom pomysleli svoje. Bye and thanks for giving us a lift.

Takmer ešte jednou nohou v predošlom aute som už zdravila mladých chlapcov v odstavenom aute so značkou Salzburg či nejdú naším smerom, s ľútosťou mi vraveli, že odtiaľ práve prišli. Pýtam sa ich „How long does the journey take?“ - vraj hodinu. Bolo už niečo po piatej poobede a po tejto odpovedi mi nálada klesla nie o jednu hodinu, ale o sto percent. Našťastie nám zastavilo asi piate okoloidúce auto a mohla som si vydýchnuť. Frajer ma nechal potichu si užiť cestu do cieľa na zadnom sedadle a šofér vlastne ani nevedel po anglicky, ale nemčine sčasti rozumieme obaja, čiže sme sa bez zbytočných rečí krásne doviezli až do cieľa, kde nás už čakali na parkovisku naši kamaráti. A netrvalo to ani hodinku. Po pol šiestej podvečer sme boli v cieli. 

Bilancia? Cesta nám dokopy trvala cca 8 hodín, s dvojhodinovou pauzou - tzv. „šťastná hodinka bez šance“, viezli sme sa piatimi autami, z toho nás trikrát bral šofér-muž, raz dvojica mladých chlapcov a manželský párik. Po celom dni (naposledy zjedené Bebe Dobré ránko o cca 12tej hodine na obed) sme sa najedli až po tom, ako sme domácim rozliali domáce :). Žúrka so slovenskými vypaľovačkami v znamení Do it určite potešila rakúskych susedov v tichej horskej dedinke, ale to už je na súkromný článok. A cesta späť - na pokračovanie.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?