Starí kocúri

Autor: Lenka Jombíková | 1.11.2015 o 17:12 | Karma článku: 1,04 | Prečítané:  203x

Usmievaš sa ako vychádzajúce slnko po dlhej tmavej noci, keď cítiš po mesiaci silu mojej mladej krvi. 

 Pravidlá hry sa časom menia, kocúrik, vieme to až my z dejín hudby, v stredoveku nevedeli. Posielaš mi úsmevy a ja viem, že keby slastne zapradiem, mám Ťa v hrsti, ale som mačka, zo siedmich životov mi ich zostalo stále sedem, pretože kúsky našich žalúdkov sa časom krásne scelia a ja si môžem dovoliť rozdať karty. Preto takmer badateľne zamňaučím, viem totiž presne, ako si treba kocúrikov hýčkať. Mám jedného doma, to Ti uniklo. Som tu rovnako dlho s rozdielom roku narodenia, s rozdielom v čísle, ktoré si nosíme na krku ako medailu či ako kríž, len si si nestihol všimnúť, že moje mladé labky už preskákali rovnaký kus dediny ako Tvoje. Starí kocúri si to nevšimnú, nemajú kedy - starajú sa o SVOJE blaho. Preto Ti každé ráno lejem mliečko do misky, aby si pochopil, že so mnou sa Ti pradie najľahšie.

Veľmi dobre však viem, že mlieko je pre dospelých kocúrov nebezpečné.

 

A tak sa starí kocúri hrajú s mačiatkami - hádžu im klbko, ktorého koniec je pre ne nedosiahnuteľný, až sa nakoniec doň sami zapletú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

DOMOV

Štúdia spochybňuje liek na cukrovku dovezený z Kuby

Najdôležitejšími výhradami sú nevýrazná účinnosť a otázna bezpečnosť.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.


Už ste čítali?